Jazvečíky boli zobrazované už na stenách chrámov v starom Egypte. Jazvečík je krátkonohý pes s dlhým telom. Hlava je pretiahnutá s oválnymi očami, ktoré majú energický výraz a tmavohnedú až čiernohnedú farbu. Uši sú dlhé, široké a vysoko nasadené. Telo je dlhé a svalnaté, nad zemou je zdvihnuté tak, aby bol psovi umožnený voľný pohyb. Hladkosrstý jazvečík je odvážny, dominantný pes, avšak je tiež tvrdohlavý, a často sa uráža. Je veľmi vynaliezavý a živý, ostražitý a je závislý na svojej rodine. Vzhľadom k tomu, že jazvečík je tvrdohlavý, sebaistý a samostatný pes, jeho výchova musí byť dôsledná. Je inteligentný a dobre sa učí, aj tak vás pri výchovných pokusoch môže zmiasť svojim šaškovaním a humorom. Výchova dlhosrstého jazvečíka je ľahšia, než výchova jeho krátkosrstých príbuzných. Avšak aj u tohoto typu je nutná dôslednosť a trpezlivosť. Jazvečíky veľmi zle znášajú, pokiaľ si myslia, že sú nespravodlivo trestaní, a dokážu byť veľmi húževnatí, pokiaľ chcú niečo, čo mu zakazujete. Pri správnom prístupe sa toho dokážu veľa naučiť, ale nebudú nikdy otrocky počúvať každý príkaz. Jazvečíky potrebujú pomerne veľa pohybu. Pokiaľ ich necháte voľne behať, pamätajte na ich lovecké pudy, môžu prevládnuť a jazvečík vám môže utiecť. Dlhá chrbtica jazvečíkov by nemala byť zaťažovaná stúpaním do schodov.